dnes je 29.9.2020

Input:

Zriadenie pohrebiska, rozšírenie cintorína

2.1.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.2 Zriadenie pohrebiska, rozšírenie cintorína

MUDr. Jindra Holíková

Povinnosť pochovania ľudských pozostatkov určuje § 5 zákona č. 131/2010 Z. z. Stanovuje aj lehoty – ľudské pozostatky musia byť pochované najskôr 48 hodín od úmrtia a najneskôr 96 hodín od úmrtia, ak nie sú uložené v chladiacom zariadení. Pitvané ľudské pozostatky môžu byť pochované bezodkladne, t. j. aj pred uplynutím 48 hodín od úmrtia. Ľudské pozostatky uložené v chladiacom zariadení sa musia pochovať do 14 dní od úmrtia. Pre pochovanie ľudských pozostatkov uložených v mraziacom zariadení zákon lehotu nestanovuje.

Pohrebná služba zabezpečuje odvoz ľudských pozostatkov z miesta úmrtia (domácnosť, zdravotnícke zariadenie, zariadenie sociálnych služieb, pitevňa Úradu pred dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou) na miesto pohrebu. Trovy hradí obstarávateľ pohrebu. V prípade že sa pohreb uskutoční po viac ako 96 hodín (t. j. 4 dni) od úmrtia, je nevyhnutné uskladnenie ľudských pozostatkov v chladiacom zariadení, čo spravidla zabezpečuje pohrebná služba na základe zmluvy s obstarávateľom pohrebu. V prípade uloženia v chladiacom zariadení v Dome smútku v správe pohrebiska, cenník určuje prevádzkovateľ pohrebiska.

Obec je povinná pochovať svojich občanov, ktorí majú v obci trvalé bydlisko, ale aj bezdomovcov, ktorí sú hlásení v obci. Rovnako aj ľudské pozostatky neznámych osôb, ktorých identita nebola zistená a našli sa na katastrálnom území obce. Povinnosť pochovania je do 96 hodín od úmrtia, ak iné orgány nerozhodnú inak. Takéto rozhodnutia prichádzajú do úvahy spravidla pri nezistenej identite mŕtveho alebo pri podozrení na násilné usmrtenie, kedy vyšetrovateľ môže rozhodnúť o povinnosti pochovania do hrobu, z dôvodu možnosti neskoršej identifikácie.

Pochovávanie do zeme má u nás najväčšiu tradíciu. Preto prakticky v každej obci, často aj v každej historickej časti obce, máme pohrebisko - cintorín. Cintoríny sa zväčša zakladali okolo kostolov, neskôr na okraji obce, niekedy aj vo väčšej vzdialenosti od obce. Ale obce sa postupne rozširovali a v súčasnosti sú spravidla pohrebiská obkolesené zástavbou. To znemožňuje ich rozširovanie a často si vynucuje potrebu zriaďovať nové pohrebiská v iných lokalitách. A to napriek tomu, že časť populácie sa v súčasnosti orientuje na pohreb formou ukladania spálených ľudských pozostatkov – buď v urnách alebo priamym uložením do zeme, prípadne aj inou formou, napr. rozptylom.

Základným zákonným ustanovením je, že obec je povinná zriadiť pohrebisko vo svojom katastrálnom území alebo zabezpečiť pochovávanie na pohrebisku v inej obci (§ 15 ods. 1 zákona č. 131/2010 Z. z.). Vyplýva z toho, že na cintorín, prípadne jeho rozširovanie, je potrebné myslieť už v územnom plánovaní a vopred vytipovať vhodné lokality, ktoré by spĺňali požiadavky, ktoré kladie na pohrebisko platný zákon o pohrebníctve, ale aj podmienky vyplývajúce z jednotlivých faktorov životného prostredia v obci, z rozvojových zámerov obce, tradícií obce a pod. Základné zásady pre posúdenie vhodnosti umiestnenia cintorína alebo jeho rozšírenia udáva § 15 zákona č. 131/2010 Z. z.:

  • - Poloha vzhľadom na povrchové toky – nie je možné umiestniť pohrebisko v inundačných územiach povrchových tokov alebo v záplavových územiach, v ktorých by mohlo dôjsť k vyplavovaniu hrobov.
  • - Podložie, jeho vhodnosť s ohľadom na hladinu podzemnej vody, ktorá by pri kolísaní tiež mohla ohroziť stabilitu hrobov. Súčasne je treba brať ohľad na využívanie podzemnej vody v okolí budúceho cintorína. Pohrebisko sa nemôže umiestniť v ochrannom pásme vodného zdroja pre hromadné zásobovanie obyvateľov pitnou vodou. V prípade individuálnych zdrojov pitnej vody treba určiť ochranu na základe hydrogeologického posudku, s ohľadom na smer prúdenia podzemnej vody. Rovnako treba posúdiť možný vplyv na vody určené na kúpanie, ktoré by mohli byť znehodnotené v dôsledku kontaminácie vodou z pohrebiska. Situáciu v podloží, vrátane smeru prúdenia podzemných vôd, je potrebné to overiť hydrogeologickým posudkom. Tento je tiež podkladom pre stanovenie tlecej doby, t. j. minimálnej dĺžky umiestnenia ľudských ostatkov v hrobe.
  • - Ochranné pásmo cintorína – t. č. je zo zákona č. 131/2010 Z. z. stanovené pri nových cintorínoch a rozšírení jestvujúcich cintorínov na 50 m, kde nesmú byť umiestnené objekty mimo tie, ktoré súvisia s prevádzkou cintorína. Pásmo je nevyhnutné pre ochranu pitnej vody zo studní pre zásobovanie objektov v blízkosti cintorína. V prípade, že je v okolí cintorína verejný vodovod, ide výlučne o etickú funkciu, ktorá má zamedziť rušenie cintorína prevádzkami v okolí, resp. chrániť obyvateľov blízkych bytových objektov pred negatívnymi emočnými vplyvmi (čo je faktor výlučne subjektívny). O potrebe ochranného pásma sa v súčasnosti diskutuje v súvislosti s prípravou novely zákona o pohrebníctve. Zákon rieši aj primeranú náhradu vlastníkom pozemkov v tomto ochrannom pásme za obmedzenie užívania pozemku. Jej výška sa stanoví dohodou alebo o nej rozhodne súd.

Ak bola v pásme do 50 m od oplotenia cintorína územným plánom pred 01. 11. 2005 schválená výstavba budov s iným zameraním ako stanovuje tento zákon, príp. tieto budovy boli